Už som schudla? Prešlo pár dní odkedy sa snažím schudnúť, obzerám sa v zrkadle. A? Nič!
Všetky tukové vankúše na svojom mieste, žiadny zázrak sa nekoná. Ako je to možné? Však už nežerem, ignorujem sacharidy, pijem ako dúha, chlieb už ani neviem ako vyzerá, na siedme poschodie peškujem a dokonca som prestala posilovať s dverami na chladničke. A nič! Dobrý pocit z nového života je behom sekundy fuč. Však už som sa mala zmestiť do tých motivačných šiat, ktoré som si kúpila za účelom "keď schudnem"!
Motivačné šaty zrazu oživili dávno zabudnutú spomienku z obdobia prvohôr. Jedna moja staršia kolegyňa veľkosti XXL si každý mesiac po výplate kúpila niečo pekné na seba. Všetko by bolo OK, keby si zásadne nekupovala kostýmy a blúzky o 3 čísla menšie. S nádejou, že už budúci mesiac bude chudá. A tak milá pani denne na obed spásla 2-3 klobásky s pecňom chleba a vytešovala sa z plnej skrine krásneho oblečenia, ktoré, plné nádejí a očakávaní schudnutia, potichúčky vyšlo z módy. Odišlo do zabudnutia skôr, ako ho niekto mal šancu vyniesť medzi ľudí.
Očakávania sú sviňa, často vyvolávajú falošné nádeje. Očakávame, že nám tí druhí rozumejú bez slov. Očakávame, že budeme pochopení. Očakávame, že budeme pre našich drahých rovnako dôležití, ako sú oni pre nás. Očakávame, že keď dávame, dostaneme niečo späť. Podaktorí očakávame, že sa zrazu niečo samé prepne a my zázračne schudneme len tak, bez námahy. Očakávame, že sa nám bude dariť bez toho, aby sme sa čo len trošku zapotili. Že dostaneme všetko po čom túžime a to bez námahy.
Očakávania. A čo takto vyhrnúť rukávy a vziať si to, čo chceme a to bez zbytočných nádejí a rečí ako to bude, ak to bude, či ako by to mohlo byť, keby... Jednoduché, či?