Moja kariéra veľryby sa začala v deň, keď som porodila prvé dieťa. V deň, kedy sa naša láska zhmotnila a stala sa zo mňa mama. Tej lásky - rodičovskej, bolo mega veľa. Pozná to každá mama, srdce na prasknutie, dojaté náporom emócií nad minidrobčekom, všetka tá zodpovednosť a údiv nad zázrakom zrodenia.
A čo to má spoločné s mojou tučnotou? Dlho som hľadala odpoveď, kedy to začalo a prečo. Dnes to už viem a trvalo mi to viac ako 10 rokov, kým mi to doplo. Nenápadne, deň za dňom som viac a viac zabúdala na seba. Tak som sa sústredila na deti, zahŕňala ich láskou a starostlivosťou, že som vymazala z harddisku Evu, tú krásnu 50 kilovú ženu, ktorá sa tešila zo života a užívala si ho plnými priehrštiami. Preprogramovala som si ju na starostlivú a zodpovednú a obetavú matku. Nuž ale, ja, neznalá programovania, som spravila niekde amatérsku chybu.
Zabudla som. Na to, že som žena a nie len matka. Na to, že mám právo aj na svoj vlastný život, nielen na ten rodičovský. Na to, že si môžem užívať život aj s tou obrovskou zodpovednosťou, ktorú rodičovstvo prináša. A najmä na to, že môžem byť sama sebou.
A čo láska? Čo s tým má spoločné láska? Je kľúčom k tomu, aby nám bolo dobre samým so sebou. Každý tučný človek niekde stráda, niečo mu bytostne chýba a zajedá svoje smútky a nešťastia. Aj keď to málokto prizná, za každým kilom nadváhy je nešťastie a zranenie a neistota. Dnes už viem, že mne chýbala láska. Sebaláska. Nemala som sa rada a jediné, čo som videla, boli moje zlyhania a chyby. Nedokázala som si odpustiť, že niečo nie je dokonalé alebo sa vzďaľuje mojej predstave dokonalosti. Neznášala som na sebe to, čo bolo mojou podstatou. Chcela som byť niekým iným a systematicky som na tom pracovala až som sa stala. Tučnou veľrybou.
Dnes sa učím, ako sa mať rada. Prijímať sa taká, aká som, bez ohľadu na to, čo odo mňa očakáva a čo na to hovorí okolie. Učím sa ako dávať a prijímať lásku tak, aby ma to nezložilo na kolená. Snažím sa na svet usmievať a tešiť sa z každej maličkosti. Prijímam lásku s otvorenou náručou a dostávam jej viac, ako som si kedy dokázala predstaviť.
Dnes je mi samej so sebou už dobre. A vidno to už aj na oblečení. Jedna konfekčná veľkosť už je dole. Ešte ma čakajú aspoň 4, ale čo človek nespraví pre lásku?