Newsy z Blavy: Dnes o 10 kilo ľahšia, alebo koľko váži duša?

Autor: Eva Poprocká | 6.12.2016 o 12:34 | (upravené 6.12.2016 o 14:09) Karma článku: 5,00 | Prečítané:  997x

3 mesiace a 10 kg. Fíha, ani som si to nestihla uvedomiť. Nieže by mi nohavice nepadali, to áno. Takmer 1a1/2 veľkosti je preč. Ako sa to stalo, že to išlo tak hladko a celkom zľahka? A prečo som toto nespravila už dávno?

Dnes mám skutočný dôvod oslavovať. Prvý skutočný a viditeľný pokrok - 3 mesiace a 10 kg je preč. Fúha, ani som si to nestihla uvedomiť. Teda, nie že by mi gate nepadali, to áno - zopár som ich už musela odložiť, predsa len jeden a pol veľkosti je dosť. 3 mesiace prešli tak rýchlo a celkom zľahka, že sa sama čudujem, prečo som to toľké roky neriešila a nebola schopná toto pre seba spraviť už dávno. Nikdy som nad tým nepremýšľala, aké to je robiť niečo len pre seba. Schudnúť, lebo to skutočne chcem ja a len pre seba. Hocako sa to zdá jednoduché, cesta k tomuto poznaniu nie je krátka. A vôbec nie jednoduchá, lebo skratky neexistujú. Ľudské pokolenie je prirodzene lenivé. Celý život hľadáme jednoduché vzorce, ktoré nám prinesú bezbolestné riešenia, či výsledky bez námahy. Azda najvypuklejšie to je vidno pri chudnutí. 

Ako som to vlastne dokázala?

 

Jednoducho. Vrátila som sa k sebe. Na začiatok, tam, kde som bola ešte chudá a jedlo bolo pre mňa zdroj energie. Návrat k sebe bol a je vždy ťažký. Nielen pre mňa, ale pre každého z nás. Poznáte to - kým sa odhodláte začať s cvičením alebo s neobľúbeným upratovaním alebo so žehlením. A potom to vezmete do ruky a ide to samé. Pre mňa bolo najťažšie rozhodnúť sa, spraviť to rozhodnutie, ktoré za vás nespraví nikto, len vy. Len sama pre seba, bez nejakých hrozieb a mét a nezmyselných očakávaní. Chcem schudnúť a chcem byť sama sebou. Aké jednoduché! Byť sám sebou je pre niekoho celkom prirodzené. Pre mňa to znamenalo pátrať na dne svojej duše, nebáť sa osloviť odborníkov a najmä naučiť sa mať rada takú Evu, aká v skutočnosti som. So všetkými omylmi a lapsusmi, ktoré som porobila. Pozrieť sa na svoj život z nadhľadu a rozhodnúť sa, kam chcem ísť. No a potom tá duša...Vyhladovaná a ukrytá v neforemnom tele, na ktorom všetko vyzerá ako kus handry, či stan. Skrývala sa predo mnou lebo som ju denne zraňovala a nebrala a kritizovala. Dnes sa máme radi. Ba priam sa milujeme, tak ako sa dokáže milovať šťastný človek a presne tak, ako to potrebuje každá dušička. 

 

Ako na to? 

 

Ak sa pýtate ako na to, tak moja odpoveď je neviem. Neexistuje žiadny univerzálny návod ako schudnúť. A už vôbec neexistuje univerzálna diéta, ktorá funguje všetkým bez rozdielu. Mám tak trocha za zlé všetkým ženským časopisom, ktoré nás kŕmia nezmyslami ako sú kapustové diéty a nezmyselné pôsty a 3 dňové diéty. Každá takáto diéta je len ilúzia a odkladanie riešenia. Ilúzia pre toho, kto nechce nastúpiť tú skutočnú, tvrdú cestu driny a odopierania si a spoznávania samého seba. Vlastne za to nemôžu magazíny. Môžeme si za to samé - sami. Za to, že sme ochotní uveriť v nejaký jednoduchý zázrak, že to pôjde samé, bez nášho pričinenia. Že sa necháme oklamať skratkami a čudujeme sa, že nefungujú. Nie, magazíny ani novinárky za to nemôžu. Je to všetko naše rozhodnutie, rovnako ako sme sa rozhodli pre nadváhu, ktorú si roky pestujeme a potom si myslíme, že za pár dní sa jej jednoducho zbavíme. 

 

A tak som sa začala rýpať vo svojom vnútri. Hľadať príčinu nespokojnosti. Hľadať, kde sa stala chyba a pomaličky ju preprogramovávala. Denne som si dopriala chvíľu pre seba a rozhodovala sa - čo skutočne chcem. Dopriala som si ten komfort, že som si zvlášť varila. Zmenila som prácu a ľudí, ktorí ma obklopujú. Lebo už nemám 20 a už sa nechcem na nič hrať. Už nechcem vyriešiť všetky problémy sveta. Už sa chcem sústrediť len na tie dôležité. Už nechcem viac dávať moju energiu tým, ktorí ju použijú, nechcem sa deliť, ani dávať, keď to nie je v harmónii s braním a dostávaním. Nechcem viac tráviť čas s ľuďmi, ktorých ja a moja duša nezaujímame. A tak som každý deň večer, ked už rodina zaliezla do svojich brlohov a domácnosť stíchla, vyrážala za dobrodružstvom do mojej kuchyne. Sama so sebou a sama pre seba. Ten pocit sústredenia a to, že som sa venovala len sebe bol pre mňa úplne nový a oslobodzujúci. Jasné, ak neradi varíte, toto asi nie je pre vás. Ale ja milujem varenie a experimentovanie a objavovanie, nielen v kuchyni :). Toto bol pre mňa skôr relax. Každý večer som premýšľala, plánovala a varila si jedlo pre moju dušu. Experimentovala a objavovala nové kombinácie a chute. Musela som sa naučiť, že na jedlo treba čas. Nielen na jedenie, ale aj na jeho prípravu. Treba na to sústredenie a zahĺbenie sa do svojej podstaty, len vtedy to funguje. A ja ho pripravujem s láskou, pre mňa a moju dušu. Funguje to a ja som nesmierne šťastná, že my dve sme dnes skvelé kamošky. 

 

Tak to skúste. netreba k tomu veľké plány a hlavne nie veľké očakávania. Krôčik  za krôčikom. Stačí vykročiť a nevzdávať sa. Lebo veľké veci k nám prichádzajú nenápadne, potichu a bez veľkého rachotu. A tie takzvané zázraky sa stávajú len tým, ktorí sú na ne pripravení a hlavne, ktorí pre ne niečo spravia a obetujú. 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Europarlament povedie Berlusconiho hovorca Tajani

Talian nahradí na čele europarlamentu Nemca Schulza.

KULTÚRA

Simpsonovci komentovali hiphop. S Rytmusom by si rozumeli

Seriál odvysielal prvú hodinovú epizódu.


Už ste čítali?